Page 6 - DRIENICA v premenách času

V každom prípade Šomu zakladali a budovali naverbovaní ro níci, na čele so svojím
šoltýsom. Oblas , z ktorej prišli, nepoznáme. Je isté len to, že išlo o starobylé slovanské,
najskôr po ské etnikum. Možno sa oprie aj o fakt, že začiatkom 14. storočia obec
Jakubovany vlastnili zemania zvaní Lengyel – v preklade z ma arčiny Poliak – Poliaci.
Takisto Šarišské Sokolovce v 2. polovici 13. storočia a začiatkom 14. storočia patrili
zemanovi po ského pôvodu (11) . V osade Kapov a koncom 14. storočia mal kúriu zeman Poch
(Poč). Pod a mena išlo o po ský rod. Je možné, že verbovači z nášho regiónu boli
nasmerovaní práve na po ské územia – Malopo sko, Halič, ale či tomu bolo skutočne tak,
nevieme.
Z materiálov Ma arského štátneho archívu v Budapešti sa dozvedáme, že ešte v 16.
storočí v r. 1565 spomedzi 15 poddaných sedliakov a 5 želiarov v obci, osem malo
jednoznačne starobylé slovanské, najskôr po ské mená, štyria nemecké osobné mená, jeden
ma arské osobné meno a sedem osobných mien bolo neistého pôvodu. Z nich minimálne dve
sa zdajú skôr slovanského ako iného pôvodu. Ako uvádza bádate Uličný, nič nenasvedčuje
tomu, aby krstné a osobné mená obyvate ov Šomy v r. 1565 boli rusínskeho pôvodu.
A to už bol koniec 16. storočia, kedy končila valaská kolonizácia. ou do oblasti
Karpát prichádzali etniká zo Sedmohradska, Srbska, Po ska, ale najmä ukrajinské etnikum,
označované ako Rhutenus – Rusíni (ako valaská obec pod Čergovským pohorím sa uvádza
obec Hradisko).
Roku 1411 sa spomína aj osíd ovanie tzv. lazov severne od Sabinova. Konkrétne
osady „Laz“ na sever od cesty utina – Hanigovce a „Kozí vrch“ ne aleko od nej. Lazy,
drobné kúsky oráčiny ukryté v lesoch, zakladali zbehnutí poddaní, ktorí sa chceli oslobodi od
zvýšeného feudálneho útlaku. Ke únik doma nebol bezpečný, usadzovali sa naši poddaní na
po skej strane karpatských lesov a odtia zase po skí a ukrajinskí poddaní v uhorských

lesoch. Takto pravdepodobne vznikli aj osady Baranie v údolí na severovýchod pod Lysou
horou a Ambrušovce juhozápadne pod Čergovom. V prípade týchto štyroch sídel nemožno
hovori o valaských osadách už len z toho dôvodu, že sa ani nezachovali v zoznamoch
stredovekých obcí Šarišskej stolice a ich charakter je neistý. Možno však predpoklada , že

ich vplyv, najmä osád Baranie a Ambrušovce na život Šomy bol zanedbate ný.

Prvé písomné správy o Drienici
Dedina Šoma a zaniknutá Kapov a (Kapolna), ako sme už uviedli, vznikla na
pôvodnej zemi Jakubovany. V tejto obci bol už v čase vyberania pápežských desiatkov
v rokoch 1332 – 1335 kostol a farár (12) , ktorý tieto desiatky odviedol. Šoma a Kapov a boli
v tom čase filiálkami rímsko-katolíckej farnosti Jakubovany. Rok 1332 je preto možné chápa
aj ako rok zmienky o Šome, nako ko dejiny uvedených troch obcí sú úzko späté. Aj
v darovacích listinách a v alších dokumentoch zo 14. storočia sa uvedené tri obce spomínajú
spoločne.
Konkrétne: Krá udovít I. v roku 1372 daroval zemanovi Mikulášovi zvanému
Chirke (Čirke) a jeho príbuzným dediny Jakubovany, Šomu a Kapov u. Rozsudkom palatína
Štefana z roku 1391 bol uzavretý dlhý spor o Jakubovany, Kapov u a Šomu. V roku 1401
tieto dediny kúpili at ...
Pozoruhodná je aj Notárska listina s názvom „Súdny spor medzi farármi Toryského
dištriktu v Šariši s jágerským biskupom Čanádom a jeho nástupcom Mikulášom o cirkevné

11 V 2. polovici 13. storočia a začiatkom 14. storočia žil v Šarišských Sokolovciach zeman Jakub, zvaný Poliak. Ten mal
syna Petra. Tento po otcovi zdedil čas majetku, ktorý pôvodne patril k Sokolovciam. Z iniciatívy Jakuba sa na tomto
majetku postupne usadzovali poddaní. Vznikli Jakubovany. V 1. polovici 14. storočia sa v kúrii však usadili zemania, ktorí
používali ma arské názvy dediny ešte aj v 15. storočí – i neskôr. V 15. a v 16. storočí to postupne boli zemania z Úpora,
Zápo skovci, Baranovci, Vernerovci, Tordaiovci, Melcerovci ...
12 Zemania z Jakubovian dali koncom 13. resp. začiatkom 14. storočia postavi gotický kostol, v ktorom v tridsiatych rokoch 14. storočia
pôsobil farár Ján. Kostol po prestavbách stojí doteraz.