Page 7 - DRIENICA v premenách času

desiatky a o duchovnú správu nad týmto územím“. Notársku listinu zostavil v rokoch 1331 –
1332 v po skom Novom Sączi verejný notár Ján z Gosty a. Listina sa našla v Spišskej

Kapitule. Súdny spor sa konal v Novom Sączi z rozhodnutia pápežskej kúrie.
Na súde sa riešila s ažnos farárov z Toryského dištriktu z roku 1329, ktorí
protestovali proti násilnému zabratiu cirkevných desiatkov z uvedeného dištriktu a uväzneniu
niektorých farárov jágerským biskupom Čanádom. Ten si robil nároky na začlenenie dištriktu
do svojho biskupstva, hoci dištrikt patril oddávna pod cirkevnú správu Spišského prepošstva,
teda pod správu Ostrihomského arcibiskupstva. Hoci pápežský súd rozhodol v prospech
farárov zo Šariša, uznal vinu jágerského biskupa a za spáchané násilie a škody mu udelil
pokutu, rozsudok nenadobudol právoplatnos . Jágerský biskup Čanád sa medzitým stal
ostrihomským arcibiskupom. O štyri roky neskôr síce prepustil správu Toryského
archidiakonátu biskupovi v Jágri, ale s podmienkou, že desiatky z tohto územia sa na alej
budú odovzdáva Spišskej Kapitule.
Pre nás je rozhodujúce, že v tejto notárskej listine je potvrdená existencia kostola
a farnosti v Jakubovanoch a v alších obciach Šariša už v roku 1332 (13) .
Prvá priama explicitná písomná správa o Šome pochádza však až z roku 1343. Vtedy
išlo o dohodu medzi zemanmi Petrom zo Svinie (obec patrila panstvu Svinia) a Ladislavom
z Méry, pod a ktorej bol Ladislav povinný sa do roka zo Šomy ods ahova . Z obsahu listiny
vyplýva, že Ladislav mal v Šome kúriu (zemiansku usadlos ), že teda obec už musela
existova aspo dve – tri desa ročia pred spísaním uvedenej dohody. Obec potom ešte v 14.
storočí na krátky čas získali Cudarovci.
V roku 1391 v listine – rozsudku palatína Štefana sa zas dozvedáme, že bol uzavretý
dlhodobý spor o Jakubovany, Kapov u a Šomu medzi Petrom, synom Čirkeho (Chyrke) z Idy
a Počom (Poch), synom Be adika z Kapovnej. V rozsudku sa obe strany odvolávali na staršie
listiny z rokov 1372 – 1376. Pod a tohto rozsudku mali zosta všetky tri dediny v rukách
pôvodných majite ov - Poča a Antona, ako aj Jakuba, syna Mikuláša. V listine sa uvádzajú aj
richtári uvedených troch obcí.
Onedlho v roku 1401 tieto dediny kúpili synovia Imricha, syna Gála z Úpora
v Zemplínskej stolici. Majitelia obce, ako aj jednotlivých port ( dvorov - usadlostí) sa rýchlo
striedali. V 14. – 16. storočí tu vlastnili majetky zemania zo Svine, Jakubovian, Úpora,
Šomy, Šemše, Cudarovci, Wernerovci, Melcerovci. V roku 1544 čas obce kúpilo mesto

Bardejov, čas obce patrila Bornemiszovcom. Majetky boli dávané ako záloha.
R. 1544 odkúpilo mesto Sabinov od bardejovského občana Petra Barana a jeho syna
Martina polovicu dedín Jakubovany, Šoma a prédium (majer) Pustakapolna, aj s poddanými
za 700 zlatých (14) . Nasledovali spory so š achtou. Zemepáni protestovali proti tomuto
prevodu. A tak Maximilián II. v roku 1571 znova potvrdil , že majetok bol riadne odkúpený
a skutočne patrí mestu Sabinov. V roku 1572 prebehla introdukcia (zápis) a štatúcia (faktický
reálny spôsob odovzdania) majetku.
Poddaní zakúpených dedín odvádzali mestu Sabinov ako svojmu zemepánovi ročnú
da v peniazoch, naturáliách a pod a potreby mesta boli zrejme využívaní aj na rozličné
sezónne práce. Napr. Orkucany v roku 1566 zaplatili ročnú da 25 zlatých, Jakubovany 13
zlatých a Šoma 6 zlatých.

Osada Kapov a (Kapolna)
Bolo to stredoveké dnes už zaniknuté sídlo v južnej časti chotára Drienice v chotárnej
časti Kapolna na hranici s chotárom Sabinova. Tu v hlbokom úvoze medzi Rentavou hôrkou

13 Rok 1332 je rokom ukončenia súdneho sporu, je rokom zverejnenia notárskej listiny a tým i rokom potvrdenia existencie
farnosti Jakubovany, do ktorej s pravdepodobnos ou hraničiacou takmer s istotou patrili ako filiálky Šoma a Kapolna.
Z kontextu notárskej listiny a alších dokumentov tiež vyplýva, že Šoma i Kapov a ako osady museli existova už pred
rokom 1332.
14
Pre porovnanie uve me, že mesto Sabinov v roku 1546 kúpilo celé Orkucany za 1614 zlatých.